Prišiel, zaspieval a vyhral – Salvador Sobral
To je stručná charakteristika účinkovania víťaza na 62.ročníku Eurovision Song Contest , ktorý sa konal v prvej polovici mája 2017 v hlavnom meste Ukrajiny v Kyjeve.
Miesto konania ESC nebolo automaticky pridelené hlavnému mestu. O tento najsledovanejší hudobný televízny program na svete sa okrem Kyjeva uchádzali aj iné ukrajinské mestá – Dnipro, Charkov, Cherson, Lvov a Odesa. Z nich vyšla nakoniec víťazne ukrajinská metropola.
Organizovanie sa nevyhlo mnohým komplikáciám či už nepovolením účinkovania ruskej speváčky Julie Samojlovej pre jej vystúpenie na Kryme, výmenou organizačného štábu pár mesiacov pred zahájením Eurovízie alebo finančným zabezpečením projektu.
Rusko na súťaži nebolo a na znak protestu priamy prenos nevysielalo, vytvoril sa nový organizačný štáb s podporou osvedčených organizátorov zo severských krajín a peniaze sa v štátnej pokladnici tiež našli.
Celkom súťažilo 42 krajín v dvoch semifinálových kolách s 18 piesňami + Big 5 / Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko/ a usporiadateľská Ukrajina. Do finále postúpilo 26 piesní.
Viacerí speváci radi prichádzajú na ESC aj viackrát. V tomto roku nimi boli Omar Naber / ten už súťažil za Slovinsko v Kyjeve v roku 2005/, skupina Sunstroke Project v Moldavska / Oslo 2010/ alebo Imri z Izraela a Tijana Bogičevič zo Srbska. Obaja vystupovali doteraz ako vokalisti , v tomto roku si vyskúšali úlohu hlavného speváka.
Osobitnú kapitolu tvorí speváčka Valentina Monetta zo San Marina. Pôsobenie v Kyjeve bolo už jej štvrtou účasťou. Trikrát spievala sólovo, v tomto roku v duete . Spoločnosť jej robil spevák Jimmie Wilson. Vždy jej zložil pieseň nemecký skladateľ Ralph Siegel . Pre neho to bola už 25 eurovízna pieseň. Autor víťaznej nemeckej piesne Nur ein Lied z roku 1982 ,ktorú spievala vtedy mladučká Nicole , nemal v tomto roku toľko šťastia a jeho pieseň Spirit of the Night zaspala v diskotékovom rytme dobu a skončila beznádejne posledná zo všetkých 42 piesní.
Eurovízne dianie v Kyjeve sa sústredilo na tri miesta. V kongresovom a výstavnom centre bol hlavný program – skúšky , vystúpenia , šatne, tlačové centrum, občerstvenie . To bola veľká výhoda – všetko pod jednou strechou bez zbytočných presunov . V centre mesta na hlavnej ulici Khreschatyk vytvorili Eurovillage , miesto stretávania sa turistov i Kyjevčanov pri množstve kultúrnych podujatí od rána do neskorej noci. Tretím miestom bol Euroclub. Ten doplatil na svoju lokalitu . Bol v peknom prostredí v parku na brehu Dnepra , no prístup bol iba špeciálnymi autobusmi alebo taxíkmi. Nebránilo to však akreditovaným účastníkom v zábave do skorých ranných hodín.
O bezpečnosť návštevníkov Kyjeva bolo postarané. Aj vzhľadom na udalosti ktoré sa v nedávnych rokoch udiali na Ukrajine , nenechali organizátori nič na náhodu. Také množstvo vojakov a policajtov som zatiaľ ešte na Eurovízii nezažil. Boli doslova na každom kroku . A to sme videli iba tých v uniformách. Našťastie nedošlo k žiadnym udalostiam ktoré by mohli chod Eurovízie narušiť.
Pre ubytovanie v Kyjeve som si vybral Hotel Ukrajina v samom centre na Majdane – Námesti nezávislosti. Ako sa ukázalo rozhodnutie bolo správne . Nielenže som mal z izby na najvyššom podlaží prekrásny výhľad na veľkú časť Kyjeva ale blízko hotela bola zástavka autobusu fungujúceho na trase – Eurovillage – Euroclub – Kongresové centrum.
Tento rok som prežil v Kyjeve 11 prevažne slnečných dní, bola to moja jedenásta Eurovízia aj víťaz spieval s číslom 11.
Už na ceste do Kyjeva som z Viedne letel s rakúskym dlhoročným moderátorom Eurovízie Andi Knollom. A šťastné a aj náhodné stretnutia ma sprevádzali celou dobou pobytu .
Pre eurocontest.cz som nafotil stovky fotografií, urobil množstvo video pozdravov a rozhovorov nielen s tohtoročnými súťažiacimi ale aj s komentátormi , autormi piesní či víťazmi z predchádzajúcich rokov. Z víťazov sa v Kyjeve na jednotlivých akciách predstavili – Dana International / 1998/, Ruslana / 2004/, Eldar Husejnov / Ell+Niki 2011/, Emmelie de Forest/ 2013/, Mans / 2015/, Jamala /2016/. Ruslana aj Jamala mali aj samostatné tlačové konferencie. O krátky rozhovor ma požiadala ČT, časť odznela v hlavnom večernom televíznom spravodajstve pred prvým semifinále.
Hodinu pred finále sa konala tlačovka s bývalým majstrom sveta v boxe a súčasným primátorom Kyjeva Vitalijom Kličkom, autogram a spoločná fotografia rozšírili moju veľkú eurovíznu zbierku.
Česká republika poslal tento rok do Kyjeva jazzovú speváčku pôsobiacu v posledných rokoch v Nemecku Martinu Bárta. Absolvovala všetkých päť pred eurovíznych párty , vystupovala na takmer všetkých akciách priamo v Kyjeve .Súťažila s titulom My Turn. Pieseň zaujala odborné poroty, no bez hlasov divákov jej vystúpenie v prvom semifinále na postup do vytúženého finále nestačilo. Eurocontest.cz daroval vlani Gabriele Gunčíkovej ako talizman hokejovú prilbu, tento rok sme dali Martine obľubujúcej rôzne kamienky kameň priamo z najvyššej hory sveta Mount Everest . Je pozitívom, že Česká republika sa rozhodla pre účasť na tomto festivale už tretí rok po sebe a nekvalifikovanie sa do finále by nemalo znamenať stopku pre budúce ročníky.
Príkladom vytrvalosti môže byť krajina tohtoročného víťaza – Portugalsko. Už 53 rokov sa bez výraznejšieho úspechu snažili o prvenstvo. Doteraz najlepšie umiestnenie bolo iba šieste miesto v roku 1996.
Aj tento rok neboli Portugalci v hľadáčiku stávkových kancelárií. Hlavný favorit bol dlhodobo jasný -víťaz posledného ročníka festivalu v San Reme – Francesco Gabbani. Jeho Occidentali´s Karma s tancujúcou gorilou na pódiu pobláznila milióny divákov na youtube a iné ako víťazstvo Talianska si nikto nevedel ani predstaviť. Francesco bol víťazom aj tipujúcich Eurocontestu a diplom som mu osobne odovzdal priamo na červenom koberci. Žiaľ asi sa opičí tanec presýtil a pred finále sa na prvé priečky tipujúcich predrali Bulharsko a Portugalsko.
A to účasť Salvadora Sobrala bola takmer ohrozená. Avizované zdravotné ťažkosti mu neumožnili prísť do Kyjeva hneď od začiatku festivalu. Na prvých skúškach ho zastúpila jeho sestra Luísa , autorka piesne Amar Pelos Dois. Prišiel až v deň slávnostného otvorenia na slávnostnom koberci a organizátori ho pre náročnosť programu zaradili na koniec defilovania spevákov.
Svojim vystúpením nabúral prezentáciu súčasnej televíznej tvorby s množstvom reflektorov, ohňov , ohňostrojov a práce kamier a strihačov. Ticho prišiel iba na malé pódium , odspieval a odišiel do zákulisia.
Tak to robil na generálkach , tak uviedol pieseň aj vo finále. Jednoduchosťou prejavu a precíteným vystúpením dokázal zaujať milióny divákov i odborné poroty a s veľkým náskokom zvíťazil.
Skromnosťou bez pompéznych prejavov sa prezentoval aj na záverečnej tlačovke víťaza. Sklenenú trofej pri fotení ani nezdvihol nad hlavu , čím vyvolal nevôľu prítomných fotografov. To isté urobil aj po tlačovke . Zdvihol sa zo stoličky , usmial sa a odišiel pripraveným autobusom do hotela.
Kongresové centrum sa vyprázdnilo, tlačové centrum opustili poslední novinári a mnoho ľudí sa pobralo do Euroclubu alebo do Eurovillage na záverečnú afterparty.
Portugalsko dostalo prvý krát v dlhej histórii ESC novú výzvu organizovať 63. ročník tejto súťaže.
Oznámili už aj miesto konania – Lisabon.
Deň po finále smerovali účastníci do svojich domovov. Letisko Boryspil bolo plné odchádzajúcich delegácii a posledných fotení so spevákmi.
Mne spríjemňovali let do Viedne delegácie Rakúska , Srbska a Macedónska. A moderátor Andi Knoll opäť nechýbal.
Napriek pochybnostiam Ukrajina organizáciu ESC zvládla a prítomnými bola hodnotená ako bezproblémová, s ochotnými organizátormi , ktorí sa snažili každú vzniknutú situáciu riešiť k spokojnosti návštevníkov Kyjeva.
Dovidenia o rok v Lisabone.
Jano Winkler
